Spomínané tri elektrárne mali byť pôvodne odstavené do konca roku 2022.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine a následnej energetickej kríze sa však
vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2021, rozhodla ponechať ich v
prevádzke do polovice apríla 2023.
V reakcii na katastrofu v japonskej Fukušime nemecká vláda už v roku
2011 rozhodla o ukončení prevádzky všetkých jadrových elektrární. Ako
prvá bola v novembri 1960 do prevádzky uvedená jadrová elektráreň Kahl v
Bavorsku — elektrinu do siete dodávala od júna 1961.
Spolková ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová zo strany
Zelení pre agentúru DPA uviedla, že vďaka odstaveniu jadrových
elektrárni bude Nemecko bezpečnejšie.
Hoci koniec výroby elektriny z jadra je už politicky dávno spečatený,
diskusia o výhodách a nevýhodách jadrovej energie v Nemecku naďalej
pokračuje. Napríklad koaliční liberáli z FDP sú za to, aby sa posledné
tri elektrárne nezbúrali, ale ponechali ako rezerva.
Bavorský premiér Markus Söder sa domnieva, že jadrová energia zažije v Nemecku renesanciu. "Pociťujeme túto veľkú energetickú krízu, potrebujeme každý kúsok energie," povedal v piatok večer v rozhovore pre televíziu ARD.
Ako pripomína DPA, európske krajiny pristupujú k jadrovej energii veľmi
odlišným spôsobom. V Belgicku majú byť v prevádzke minimálne do konca
roku 2035. Jadrové elektrárne vo Švajčiarsku môžu byť prevádzkované
dovtedy, kým sú bezpečné, no výstavba nových je zakázaná. Španielska
ľavicová vláda plánuje odstaviť všetky jadrové elektrárne v rokoch 2027 -
2035. Taliansko sa od jadrovej energie odvrátilo už krátko po
katastrofe v Černobyle v roku 1986.